Pohovorové skúsenosti bývajú na nezaplatenie. Štandardné otázky, kde sa vidíte za 5 rokov, čo chcete v živote dosiahnuť alebo aký je váš vsťah ku korporátu si už mnohí zažili a prekvapia málokoho. Taktiež viackolové výberové konania už dnes naozaj nezaskočia. No toto zaskočilo. Nie že by som hľadal prácu, no ponuka bola zaujímavá a celkom korelovala s mojím súčasným smerovaním, tak prečo ju neskúsiť a nezistiť kde máte možnosti. Proces začal pekným zahraničným telefonátom z globálneho HR o očakávaniach a skúsenostiach. Nič zajiímavé, oprášime inglézi, keďže slečna z Madridu nepotlačila akcent a ideme na súbor štandardných otázok.
Kolo č.2 prišlo nečakane rýchlo už o dva dni a to českým zastupiteľstvom s pozvaním na online call. Tentokrát v slovenčine a otázky o osobnosti, prístupu k práci, kde sa vidím za 5 rokov a kópia prvého rozhovoru iba v slovenčine. Odpoveď na seba zase nenechala dlho čakať vo forme pozvánky na kolo č.3, ktoré znamenalo spracovanie a odprezentovanie úlohy. Na prezentácie som zvyknutý a prednášať pred publikom, ktoré nejaví o vašu snahu záujem mám z prednášania na doktorandskom relatívne dosť. Ľavou zadnou, povýšená forma na obsah, pretože čo je pekné to nemusí mať zmysel, prešlo kolo č.3 s ľahkosťou. V tejto chvíli som už začínal mať pocit, ako keď sa v slušnej arkáde posúvate ďalej a ďalej. Stále som uvažoval kam sa vlastne môžem dostať a koľko si toho ešte môžu navymýšľať.
Kolo č4. prišlo opäť relatívne rýchlo. Online meeting s dvoma vysoko postavenými manažérmi a typické obchodnícke otázky a taktiky. Ak by som spriemeroval počet meetingov za posledný rok tak sa dostaneme na úroveň úroveň desiatok až stovák čo znamená suchú košeľu za každých okolností. Ďalšie kolo zadarmo a páni na druhej strane pochopili, že sa nemusíme tváriť korporátne chrumkavo, ale môžeme sa rozprávať aj ľudsky a otvorene. Well, 4 kolá za mnou a stále nič. V očakávaní že koniec je už nablízku som sa nemohol viac mýliť.
Kolo č.5 predstavovalo hodinový call s chorvátkou a zároveň šéfkou globálneho HR. Zaskočený týmto postupom a ničotnosťou meetingu, opakovaných otázok sme našli spoločnú tému o tzv. “malom Toskásnku” teda okoliu Slovinského Dobrova a Gorišky Brdy, čo vylúdilo úsmev na tvári šéfky HR a jej rozpravu o kráse tamtých končín.
Kolo č.5 Done. Teraz len čakať na rozhodnutie?
V duchu korporátnych naťahovačiek sa však naplnili moje arkádové očakávnia a postavička sa posunula na ďalší level. Meeting č. 6 tentokrát s Generálnym riaditeľom. Môže byť. S vedením väčších firiem mám tiež relatívne slušné skúsenosti a logika je jednoznačná. Druhá strana má vždy pravdu, pochváľte vedenie a položte aspoň jednu otázku, aby ste nevyzerali ako podržtaška. Zdravé sebavedomie je na meiste. Meeting č.6 úspešne vybavený.
Po 6 kolách pohovorov a mesiaci komunikácie konečne súhlasné stanovisko a “Offer letter” v maily. Nasledúce telefóny, maily, smsky o detailoch a doplneniach informácií, potenciálom dátume začiatku a spojeného konca iného kontraktu, všetko rozkomunikované a ponuka telefonicky akceptovaná.
Týždeň na to:
We regret to inform you that we are withdrawing our Offer due to decision of Director.
Thank you for considering to join our company.
Uvažujem. Byť odkázaný na túto ponuku, byť v pozícii výpovede jednej zmluvy a čakať na rozhodnutie aktuálneho vedenia, kedy vás uvoľnia, aby ste informáciu mohli presne posunúť novému “zamestnávateľovi”, asi by som zvažoval právnu cestu.
Takto sa len utvrdzujem naďalej v tom, že ľuďom jebe, procesy spomaľujú život a právo niekomu jednoducho rozbiť hubu, ak nedodrží dohodu, by malo byť zakotvené v ústave.